V prešovskej gréckokatolíckej katedrále si ctia vernú kópiu Turínskeho plátna

14.04.2006 Prešov

Prešov 14. apríla (TASR) - Vernú kópiu relikvie známej ako Turínske plátno, do ktorého podľa kresťanskej tradície bol zavinutý Ježiš po tom, čo ho umučeného ...
Prešov 14. apríla (TASR) - Vernú kópiu relikvie známej ako Turínske plátno, do ktorého podľa kresťanskej tradície bol zavinutý Ježiš po tom, čo ho umučeného sňali z kríža, si ctia v gréckokatolíckej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

Kópiu pohrebného ľanového plátna tkaného na spôsob rybej
kosti darovalo Turínske arcibiskupstvo prešovskej katedrále 17.
novembra 2003 prostredníctvom združenia AMCOR - priatelia východných
cirkví. I dnes, tak ako po iné dni pod inštalovanou relikviou
horeli sviece. Veriaci sa prišli do chrámu i k nej pomodliť v deň
Kristovho umučenia. Prešovčanka Helena Pancuráková pre TASR povedala,
že prítomnosť Ježišovho pohrebného rúcha si uvedomuje \" nielen teraz,
ale počas celého roka\". Ako dodala, \"to je úžasné čosi, toto, že to tu
máme\". Pri pohľade na relikviu a v modlitbe jej prichádza na myseľ
veľké Ježišovo utrpenie, ktoré priniesol za spásu kresťanov. Ako TASR informoval riaditeľ biskupského úradu v Prešove
Ľubomír Petrík, kópia plátna priťahuje do chrámu veriacich i
neveriacich. Zvýšený záujem v podobe organizovaných turistických
zájazdov predovšetkým v letnej sezóne zaznamenali najmä z Maďarska a
Ukrajiny. Napodobenina je zavesená na stene, má dĺžku bezmála
piatich metrov a šírku viac ako jeden meter. Pri nej je pre
návštevníkov viacero informácií. Nachádza sa na pravej stene hlavnej
lode katedrály, oproti kaplnke, v ktorej sú uložené relikvie
blahoslaveného biskupa - mučeníka Pavla Petra Gojdiča. Práve pri nich
sa 2. júla 1995 modlil vtedajší Svätý Otec Ján Pavol II. Podľa
viacerých neoficiálnych zdrojov bol tento nebohý pápež iniciátorom
toho, aby jednu z troch verných kópií plátna, ktoré dal práve tento
pápež vyrobiť v roku 2000, inštalovali v prešovskej katedrále. Istá a na faktoch založená história plátna bez nejakých
pochybností začína v polovici 14. storočia. Na plátne sú štyri druhy
stôp - znaky po obhorení, škvrny po vode, obrys ľudskej postavy a
odtlačok tvare muža. Patologická analýza s istotou dokázala, že na
plátne sú stopy ľudskej krvi. Popoludní v katedrále gréckokatolícky vladyka Ján Babjak slávil Veľkú večiereň s obradom uloženia plaštenice do hrobu.
 

Vyberte región

mark